Október sa každý rok zafarbí doružova. Ružová stužka či ružové osvetlenie budov však nie sú iba symbolickým gestom. Ružový október je celosvetovo mesiacom povedomia o rakovine prsníka a jeho najdôležitejším posolstvom je pripomenúť ženám, že starostlivosť o zdravie prsníkov má svoje miesto počas celého roka. Pretože pri rakovine prsníka môže byť čas veľmi dôležitý. Čím skôr sa ochorenie odhalí, tým skôr môže nasledovať potrebná diagnostika a liečba. Navyše, včas zachytené ochorenie spravidla prináša viac možností účinnej liečby než nádor diagnostikovaný v pokročilejšom štádiu.
Práve preto by sme počas Ružového októbra nechceli hovoriť iba o ružovej farbe. Oveľa dôležitejšie je hovoriť o konkrétnych krokoch. Poznať svoje prsia. Všímať si zmeny. Absolvovať odporúčané preventívne a skríningové vyšetrenia. A predovšetkým vedieť, čo urobiť, keď si žena niečo nezvyčajné všimne. Ružový október nie je o strachu. Je o pozornosti
Rakovina prsníka patrí medzi najčastejšie zhubné nádorové ochorenia žien. Napriek tomu by komunikácia o tomto ochorení nemala viesť k strachu ani k neustálemu kontrolovaniu každého detailu vlastného tela. Naopak, jej cieľom má byť informovanosť. Žena by mala vedieť, ako jej prsia bežne vyzerajú a aké sú na dotyk. Vďaka tomu môže jednoduchšie postrehnúť novú alebo nezvyčajnú zmenu. Zároveň by mala poznať možnosti preventívnych a skríningových vyšetrení, ktoré sú dostupné podľa jej veku, zdravotného stavu a individuálneho rizika. Inými slovami, prevencia neznamená žiť v obavách z ochorenia. Znamená vytvoriť si zdravý návyk venovať svojmu telu pozornosť.
Aj to je hlavnou myšlienkou kampane Ružový október 2026, ktorá spája Ligu proti rakovine s našimi ultrazvukovými pracoviskami v Košiciach a Prešove. Jej cieľom je posunúť prevenciu od samotného povedomia ku konkrétnemu správaniu ženy: VEDIEŤ – VŠIMNÚŤ SI – KONAŤ. Prečo je včasné odhalenie rakoviny prsníka také dôležité? Nádorové ochorenie nemusí na začiatku spôsobovať bolesť ani iné výrazné ťažkosti. Práve preto nestačí vyhľadať lekára iba vtedy, keď nás niečo bolí.
Preventívna starostlivosť má význam aj vtedy, keď sa žena cíti úplne zdravo
Skríning je totiž určený práve na aktívne vyhľadávanie ochorenia u ľudí, ktorí ešte nemajú príznaky. Pri rakovine prsníka je základnou skríningovou zobrazovacou metódou mamografia.
Na Slovensku môžu bezpríznakové ženy vo veku 45 až 74 rokov absolvovať skríningovú mamografiu v rámci organizovaného skríningu. Aktuálne pravidlá zároveň umožňujú ženám vo veku 40 až 44 rokov absolvovať raz za dva roky bezplatnú mamografiu v rámci programu včasnej detekcie rakoviny prsníka, pričom potrebujú odporúčanie gynekológa. Konkrétny interval mamografického vyšetrenia a vhodný postup sa pritom môže líšiť podľa veku, zdravotného stavu či individuálneho rizika ženy. Ženy so zvýšeným genetickým alebo rodinným rizikom môžu mať nastavený osobitný režim sledovania. Preto je vhodné riešiť individuálne otázky so svojím gynekológom alebo lekárom, ktorý pozná zdravotnú a rodinnú anamnézu ženy.
Mamografia a ultrazvuk prsníkov nie sú to isté
Pri prevencii rakoviny prsníka je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými zobrazovacími vyšetreniami. Ultrazvukové vyšetrenie prsníkov nenahrádza skríningovú mamografiu. Od júla 2025 už preventívne USG prsníkov u bezpríznakových žien s bežným rizikom nie je súčasťou preventívnej gynekologickej prehliadky. To však neznamená, že ultrazvuk prsníkov nemá svoje miesto. Naopak, USG je dôležitou diagnostickou metódou v správnej indikácii. Lekár ho môže odporučiť napríklad pri konkrétnom náleze, príznakoch alebo ako doplňujúce vyšetrenie podľa veku, charakteru prsnej žľazy a výsledkov predchádzajúcich vyšetrení. Pre ženu je preto najbezpečnejšie nepokúšať sa sama rozhodovať, ktorá zobrazovacia metóda je pre ňu „lepšia“, ale pri zmene alebo ťažkostiach vyhľadať lekára a postupovať podľa odbornej indikácie.
Samovyšetrenie nie je iba hľadanie hrčky
Keď sa povie samovyšetrenie prsníkov, väčšina žien si automaticky predstaví jednu vec: hrčku. Lenže prsník nám môže signalizovať zmenu aj inak. Práve preto je dôležité nielen prsia prehmatať, ale zároveň sa na ne pozrieť. Žena by mala poznať ich obvyklý tvar, vzhľad kože aj bradaviek. Pri pravidelnom sledovaní svojho tela si potom ľahšie všimne, ak sa niečo zmení. Počas kampane Ružový október 2026 sa preto komunikácia zameriava aj na zmeny kože, povrchu prsníka či vzhľadu bradavky. Košická časť kampane využíva jednoduché vizuálne prirovnania – napríklad pomaranč na upozornenie na vzhľad kože pripomínajúci pomarančovú kôru alebo avokádo ako impulz k téme novovzniknutého vtiahnutia či zmeny vzhľadu bradavky. Cieľom však nie je ženy vystrašiť. Cieľom je naučiť ich všimnúť si zmenu. Aké zmeny na prsníkoch by sme nemali ignorovať? Nie každá zmena znamená rakovinu. Prsia sa prirodzene menia počas menštruačného cyklu, tehotenstva, dojčenia aj menopauzy a množstvo nálezov má nezhubnú príčinu.
Napriek tomu je vhodné novú alebo nezvyčajnú zmenu konzultovať s lekárom. Pozornosť si zaslúži najmä:
- nová hrčka alebo zatvrdnutie v prsníku či podpazuší,
- zmena veľkosti alebo tvaru jedného prsníka,
- novovzniknuté vtiahnutie kože alebo bradavky,
- zmena povrchu kože vrátane vzhľadu pripomínajúceho pomarančovú kôru,
- neobvyklý výtok z bradavky,
- začervenanie alebo opuch, ktorý pretrváva,
- prípadne iná nová zmena odlišná od bežného vzhľadu či pocitu prsníka.
Ak si žena takúto zmenu všimne, netreba automaticky myslieť na najhorší scenár. Zároveň však nie je vhodné celé týždne či mesiace čakať, či „to samo zmizne“. Správnym krokom je kontaktovať lekára.
Ako často si robiť samovyšetrenie prsníkov?
Liga proti rakovine odporúča ženám po 20. roku života venovať samovyšetreniu prsníkov pozornosť pravidelne, približne raz mesačne. Ženám, ktoré menštruujú, sa odporúča zvoliť obdobie po skončení menštruácie, keď bývajú prsia menej napäté a citlivé. Ženy po menopauze si môžu vybrať jeden ľahko zapamätateľný deň v mesiaci – napríklad prvý deň mesiaca – a samovyšetrenie vykonávať pravidelne v rovnakom čase. Podstatou však nie je dokonalá technika alebo hľadanie „nádoru“. Podstatou je spoznať svoje vlastné prsia. Najprv sa na ne pozrite pred zrkadlom. Všímajte si ich tvar, kožu a bradavky. Následne prsníky postupne prehmatajte a nezabudnite ani na oblasť podpazušia. Ak si nie ste istá správnou technikou, je úplne v poriadku požiadať o radu zdravotníckeho pracovníka. Samovyšetrenie pritom nikdy nenahrádza odborné vyšetrenie, mamografický skríning ani inú diagnostiku odporúčanú lekárom. Je to predovšetkým spôsob, ako spoznať svoje telo a všimnúť si prípadnú zmenu medzi jednotlivými lekárskymi kontrolami.
15.október – Deň zdravia prsníkov
Jeho cieľom je upozorniť ženy všetkých vekových kategórií na význam zdravého životného štýlu, prevencie a včasného odhalenia rakoviny prsníka. Prvý Breast Health Day sa uskutočnil v roku 2008 a odvtedy sa pripomína každý rok 15. októbra. Možno práve tento deň môže byť jednoduchou pripomienkou. Kedy ste naposledy venovali pozornosť svojim prsníkom? Kedy ste absolvovali poslednú preventívnu gynekologickú prehliadku? A ak patríte do vekovej skupiny, ktorej sa týka mamografický skríning alebo program včasnej detekcie, viete, kedy ste absolvovali poslednú mamografiu? Pretože prevencia nemusí znamenať veľké rozhodnutie. Niekedy je prvým krokom iba skontrolovať dátum posledného vyšetrenia.
Čo môžeme pre zdravie svojich prsníkov urobiť už dnes?
Ružový október nám každý rok pripomína niekoľko jednoduchých princípov. Predovšetkým nečakajme na bolesť alebo výrazné ťažkosti. Absolvujme preventívne prehliadky a skríningové vyšetrenia, na ktoré máme podľa veku a zdravotného stavu nárok. Zároveň venujme pozornosť svojmu telu. Nie preto, aby sme každý mesiac hľadali chorobu, ale preto, aby sme vedeli rozpoznať zmenu.
Ak sa zmena objaví, nesnažme sa stanoviť si diagnózu podľa internetu. Obráťme sa na lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe a v prípade potreby odporučí vhodné zobrazovacie alebo ďalšie odborné vyšetrenie. A napokon o prevencii hovorme aj so svojimi blízkymi. Možno máme mamu, sestru, kamarátku či kolegyňu, ktorá preventívne vyšetrenie roky odkladá. Jedna obyčajná otázka „Kedy si bola naposledy na preventívke?“ môže niekedy urobiť viac než desiatky ružových stužiek.
Keď si niečo nájdem, nemusím hneď panikáriť
Strach je jedným z dôvodov, prečo ženy niekedy odkladajú vyšetrenie. „Čo ak mi niečo nájdu?“ Je to pochopiteľná obava. Napriek tomu platí, že odkladanie vyšetrenia prípadný problém nevyrieši. Navyše, veľká časť zmien na prsníkoch nemusí byť zhubná. Úlohou ženy preto nie je doma rozhodnúť, či je nález „dobrý“ alebo „zlý“. Túto otázku má riešiť odborná diagnostika. Aj preto sa tohtoročná kampaň v Prešove zameriava na reálne otázky a bariéry žien: čo robiť, keď si nahmatajú hrčku, ako samotné vyšetrenie prebieha, či je potrebné sa vyzliecť a čo robiť, ak je žene vyšetrenie nepríjemné. Súčasťou komunikácie je preto aj téma „Bez hanby na vyšetrenie“. Pretože hanba, neistota ani strach by nemali stáť medzi ženou a zdravotnou starostlivosťou. Prevencia sa nekončí posledným októbrovým dňom. Ružový október je dôležitý preto, že na niekoľko týždňov upriami pozornosť verejnosti na zdravie prsníkov. Avšak rakovina prsníka sa neriadi kalendárom. Preto má zmysel, aby sa z októbrovej kampane stal celoročný návyk.
Poznaj svoje prsia.
Všímaj si zmeny.
Neboj sa pýtať.
A keď si niečo všimneš, vedz, čo urobiť ďalej.
Práve na tom stojí aj myšlienka kampane „Pozri sa bližšie“. Prevencia totiž nie je iba informácia, ktorú si raz prečítame a potom na ňu zabudneme. Je to schopnosť venovať pozornosť svojmu telu a v správnej chvíli konať.
Ružový október: urobte jeden konkrétny krok pre seba
Nemusíte urobiť všetko naraz. Možno dnes venujete niekoľko minút samovyšetreniu. Možno si skontrolujete, kedy ste boli naposledy na preventívnej gynekologickej prehliadke. Možno sa informujete o mamografickom vyšetrení, na ktoré máte podľa svojho veku nárok. Alebo ste si na prsníku všimli zmenu, ktorú už nejaký čas odkladáte riešiť. V takom prípade môže byť vaším dnešným krokom jednoducho zavolať lekárovi. Pretože najdôležitejším posolstvom Ružového októbra nie je „boj sa rakoviny“. Je ním oveľa praktickejšia veta: Pozri sa bližšie. Poznaj svoje telo. A keď sa niečo zmení, konaj. Ak vám lekár odporučil ultrazvukové vyšetrenie prsníkov alebo potrebujete informácie o vyšetrení na našich pracoviskách, viac informácií a možnosť objednania nájdete na: www.ultrazvukovevysetrenie.sk
Starostlivosť o zdravie prsníkov nezačína strachom. Začína pozornosť
Najčastejšie otázky o Ružovom októbri a prevencii rakoviny prsníka
Čo je Ružový október?
Ružový október je celosvetová iniciatíva zameraná na zvyšovanie povedomia o rakovine prsníka, jej prevencii a včasnom odhalení. Ružová farba a ružová stužka sa počas októbra stávajú symbolmi podpory, solidarity a pripomenutia významu starostlivosti o zdravie prsníkov.
Prečo je prevencia rakoviny prsníka dôležitá?
Rakovina prsníka patrí medzi najčastejšie zhubné nádorové ochorenia žien. Ochorenie môže byť v počiatočných štádiách bez výrazných príznakov. Včasné odhalenie preto umožňuje začať potrebnú diagnostiku a liečbu v skoršom štádiu ochorenia.
Ako často by si mala žena robiť samovyšetrenie prsníkov?
Liga proti rakovine odporúča ženám po 20. roku života vykonávať samovyšetrenie prsníkov pravidelne raz mesačne. Ženám, ktoré menštruujú, sa odporúča obdobie po skončení menštruácie. Ženy po menopauze si môžu zvoliť jeden konkrétny deň v mesiaci, napríklad prvý deň mesiaca.
Samovyšetrenie však nenahrádza odborné preventívne ani skríningové vyšetrenia.
Aké zmeny na prsníkoch by si mala žena všímať?
Pozornosť si zaslúži najmä nová hrčka alebo zatvrdnutie v prsníku či podpazuší, zmena veľkosti alebo tvaru prsníka, novovzniknuté vtiahnutie kože alebo bradavky, zmeny povrchu kože, nezvyčajný výtok z bradavky, pretrvávajúce začervenanie alebo opuch.
Nie každá zmena znamená rakovinu. Novú alebo nezvyčajnú zmenu je však vhodné konzultovať s lekárom.
Čo mám robiť, ak si nahmatám hrčku v prsníku?
Ak si nahmatáte novú hrčku alebo inú nezvyčajnú zmenu v prsníku, nepokúšajte sa stanoviť si diagnózu sama. Obráťte sa na lekára, ktorý posúdi nález a podľa potreby odporučí ďalšie vyšetrenia.
Mnohé zmeny prsníkov majú nezhubnú príčinu, preto samotná hrčka automaticky neznamená rakovinu.
Kedy má žena nárok na skríningovú mamografiu?
Bezpríznakové ženy vo veku 45 až 74 rokov majú na Slovensku nárok na skríningovú mamografiu v dvojročných intervaloch.
Mamografický skríning je určený na odhalenie prípadných zmien ešte pred vznikom klinických príznakov ochorenia.
Môžu absolvovať bezplatnú mamografiu aj ženy vo veku 40 až 44 rokov?
Áno. Od 1. júla 2026 môžu bezpríznakové ženy vo veku 40 až 44 rokov absolvovať mamografické vyšetrenie v rámci programu včasnej detekcie rakoviny prsníka raz za dva roky.
V tejto vekovej skupine je potrebná žiadanka od gynekológa.
Nahrádza ultrazvuk prsníkov mamografiu?
Nie. Ultrazvukové vyšetrenie prsníkov nenahrádza skríningovú mamografiu.
Mamografia je základnou zobrazovacou metódou používanou pri skríningu rakoviny prsníka. Ultrazvuk má svoje miesto ako diagnostické alebo doplňujúce vyšetrenie podľa veku ženy, príznakov, nálezu a odporúčania lekára.
Kedy sa vykonáva ultrazvukové vyšetrenie prsníkov?
Ultrazvuk prsníkov sa využíva podľa medicínskej indikácie, napríklad pri konkrétnych ťažkostiach alebo náleze, prípadne ako doplňujúce vyšetrenie. O vhodnej zobrazovacej metóde by mal rozhodnúť lekár podľa veku ženy, jej zdravotného stavu, príznakov a predchádzajúcich nálezov.
Je samovyšetrenie prsníkov náhradou mamografie?
Nie. Samovyšetrenie pomáha žene poznať svoje prsia a všimnúť si prípadnú novú zmenu. Nenahrádza však preventívnu gynekologickú prehliadku, mamografický skríning ani odbornú diagnostiku odporúčanú lekárom.
Kedy je Deň zdravia prsníkov?
- október je Breast Health Day – Deň zdravia prsníkov. Jeho cieľom je upriamiť pozornosť na prevenciu, zdravý životný štýl a význam včasného odhalenia rakoviny prsníka.
Kde sa môžem objednať na ultrazvukové vyšetrenie prsníkov?
Ak vám lekár odporučil ultrazvukové vyšetrenie prsníkov alebo potrebujete viac informácií o vyšetrení na našich pracoviskách v Košiciach a Prešove, informácie a možnosti objednania nájdete na: www.ultrazvukovevysetrenie.sk
